Čo keby? (Promočný príhovor)
Vážené slávnostné zhromaždenie, milé absolventky a milí absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského,
teraz si už môžete vydýchnuť: svoju rolu ste v tejto ceremónii zvládli výborne. Už sa nemusíte báť, že zabudnete prísahu, nesprávne sa ukloníte alebo sa nevrátite na svoje miesto. Kapitola Vášho magisterského štúdia sa uzavrela, už nemusíte mať strach z ťažkých a nepredvídateľných otázok. Priznajme si, všetci so strachom z času na čas zápasíme. Vy, študenti, mávate často strach položiť otázku, aby nebola hlúpa. Máte strach zo zlyhania na skúške. My všetci mávame obavy prejaviť svoj názor, obzvlášť, ak je kritický a nie je v súlade s názorom okolia. Máme strach pred názorovým konfliktom, ktorý nevnímame v našej kultúre ako príležitosť na zmenu, ale ako niečo, čo je deštruktívne. Mnohí majú strach, že nesúhlasom na seba privolajú hnev. Stanú sa obeťou výsmechu či dokonca šikany. Strápnim sa. Zlyhám. Ako sa na mňa bude pozerať svet? Vo chvíli strachu sa naša fantázia roztočí o stošesť a začne vytvárať jeden katastrofický scenár za druhým.
Keď som pred siedmimi rokmi po prvý raz viedol v tejto aule slávnostné promócie, mal som strach. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude a mal som sucho v ústach. Bol som presvedčený, že sa v každej párnej vete svojho prejavu zakokcem a v každej nepárnej poviem niečo hlúpe. Že sa pri príchode potknem o talár. Oblievala ma horúčava a už som sa videl, ako ma v bezvedomí odnášajú na nosidlách záchranári a miesto záverečného Gaudeamus hrá v aule smútočný pochod. Takéto scenáre mi bežali hlavou pri mojich prvých promóciách v úlohe prorektora. Musel som zastaviť špirálu strachu. Viete, ako som to dokázal? Predstavivosťou. V tejto situácii možného zlyhania som si začal predstavovať smiešne veci. Čo keby každý študent alebo študentka, hovoril som si, po obdržaní diplomu otvorili tubu a vytiahli z nej niečo nečakané: zubnú kefku, živého pstruha, nekonečný šál, skladací dáždnik, pór, tri citróny – nie, prosím, neotvárajte tie tuby, ktovie, čo v nich práve je!
Takéto predstavy upokojili moju myseľ a mňa vďaka Bohu nikdy z auly neodnášali na nosidlách. Raz ma jedna kolegyňa, sediaca počas takejto slávnosti v publiku, takmer odhalila. „Pán prorektor, prečo ste sa celý čas usmievali?“
Predstavivosť je potrebná nielen na lepšie zvládnutie prítomnosti. Je nevyhnutná na to, aby sme sa zbavili strachu, ktorý v nás vyvoláva budúcnosť. Obavy z budúcnosti sú opodstatnené. Politické, ekonomické či klimatické prognózy sú často ubíjajúce. Mladí ľudia v biologicky produktívnom veku sa občas dokonca nechávajú počuť, že do takéhoto svete nechcú priviesť deti. Čo bude s našou budúcnosťou? Čo keby sme si miesto katastrofických scenárov začali predstavovať, ako by mal vyzerať šťastný svet? A čo pre to môžeme urobiť?
Odnášate si z univerzity mnoho poznatkov a zručností, predovšetkým kritické myslenie a schopnosť učiť sa. Chcem Vás upriamiť ešte na jednu schopnosť, ktorú ako mladí ľudia stále máte, hoci univerzita ju nemá vo svojich osnovách: schopnosť snívať! Naštartujte svoju predstavivosť na plné obrátky a predstavujte si lepší svet, v ktorom chcete žiť!
Britský autor Rob Hopkins ukazuje vo svojej knihe s názvom From What Is to What If, teda, voľne preložené Od toho, čo je, k tomu, čo by mohlo byť, že najväčšou prekážkou pri riešení veľkých kríz našej doby nie je nedostatok technológií ani peňazí. Je ňou strata kolektívnej predstavivosti. Prestali sme snívať o lepšom svete, o lepšom meste, o lepšej inštitúcií. A tak sa nám aj prestalo dariť takýto svet budovať. Otázka What if – Čo keby je kľúčom k lepšej budúcnosti. Ak sa chceme oslobodiť od strachu, musíme začať snívať a hovoriť o tom.
Milé absolventky, milí absolventi, keď si po ukončení tejto slávnosti otvoríte tubu s diplomom – ale ešte chvíľu vydržte – , nevyskočí z nej biely králik ani iné zvieratko. To by nám štátna veterinárna správa ani nedovolila. Nájdete v nej svoj diplom. Na jeho zadnú stranu som však neviditeľným písmom napísal otázku, ktorú Vám dávam na Vašu ďalšiu cestu: Čo keby? Odpovedajte na ňu s úžitkom pre nás všetkých. Nech sa Vám darí nachádzať dobré odpovede!