V auguste 2026 vyšiel šanghajský rebríček (ARWU), v ktorom Univerzita Komenského vypadla z publikovanej prvej tisícky.
Aktuálne sa nachádzame na 1058. mieste. Znamená to, že UK je zlá univerzita? Nie. Na základe tohto rebríčka sa to rozhodne povedať nedá. Znamená to, že si rebríčky nemusíme všímať? Ani to by nebolo správne.
Čo merajú rebríčky
Rebríčky merajú to, čo sa dá merať z verejne dostupných alebo nakúpených dát. V praxi to znamená predovšetkým bibliometriu: počty článkov, citácie, autorské adresy.
K tomu niektoré rebríčky pridávajú reputačné prieskumy a údaje, ktoré im univerzity môžu samy nahlásiť. Ak si na tom nedajú záležať, odrazí sa to aj v konečnom umiestnení.
Tri zo štyroch rebríčkov, ktorým sa tu chcem venovať, sú produktmi komerčných spoločností. Štvrtý zostavuje Národná taiwanská univerzita (NTU). Vybral som ich preto, že tri z nich – QS, THE a ARWU – naša univerzita sleduje dlhodobo a na taiwanský rebríček upozornila toto leto.
V rebríčku QS má najväčšiu váhu reputácia – medzi akademikmi aj zamestnávateľmi. K tomu sa pridávajú citácie na učiteľa, pomer učiteľov a študentov, podiel medzinárodných učiteľov a študentov, udržateľnosť a uplatnenie absolventov.
THE (Times Higher Education) hodnotí výučbu, výskumné prostredie, kvalitu výskumu, prepojenie s praxou a medzinárodný rozmer. Dáta kombinujú Scopus, reputačné prieskumy a údaje inštitúcií. Revízia metodiky pre edíciu 2024 pridala kategóriu kvality výskumu.
ARWU (šanghajský rebríček) je čisto výskumný. Sleduje absolventov s Nobelovou cenou či Fieldsovou medailou (niečo ako Nobelova cena za matematiku), ocenených zamestnancov, vysoko citovaných výskumníkov, publikácie v časopisoch Nature a Science, články indexované v databáze Web of Science a výkon prepočítaný na zamestnanca.
Z Web of Science sa pritom počíta jeho prírodovedná časť SCIE (Science Citation Index Expanded) a spoločenskovedná SSCI (Social Sciences Citation Index).
NTU Ranking zostavuje Národná taiwanská univerzita. Je to čisto bibliometrický rebríček s ôsmimi indikátormi v troch skupinách: produktivita výskumu, jeho dosah a výnimočnosť. Počíta články, citácie a h-index, väčšinu z nich za obdobie jedenástich rokov. Dáta čerpá z rovnakých indexov ako ARWU a popri celkovom poradí publikuje aj rebríčky podľa oblastí a odborov.
Rebríčky QS a THE sa teda dajú do istej miery ovplyvniť systematickou komunikačno-marketingovou prácou aj v kratšom horizonte, kým ARWU a najmä NTU sú takmer výlučne odrazom dlhodobej publikačnej a citačnej výkonnosti.
Tie sa komunikáciou vylepšiť nedajú. Každý z týchto štyroch rebríčkov meria niečo iné, nemerajú však celkovú kvalitu univerzity.
Prečo sa musíme zaoberať rebríčkami
Napriek oprávneným výhradám voči metrike rebríčkov si väčšina univerzít nemôže dovoliť nevšímať si ich výsledky, a to z dôvodu, ktorý s ich metodickou platnosťou nemá nič spoločné. Rebríčky fungujú preto, že sa podľa nich rozhodujú tretie strany, či sa nám to páči, alebo nie.
Nielen zahraniční študenti a ich rodičia, ale aj naši vlastní študenti ich často využívajú pri rozhodovaní ako orientačný bod.
Niektoré vlády a organizácie viažu štipendiá a uznávanie diplomov na umiestnenie v prvých stovkách rebríčkov. Partnerské univerzity ich sledujú pri výbere, s kým podpíšu zmluvu. Málokto si k výsledku preštuduje aj metodiku.
Rebríčky sú teda vonkajší faktor, ktorý si univerzita nevybrala, ale nemôže ho ignorovať.
Čo rebríčky nemerajú
Dobré umiestnenie v rebríčku by nemalo byť cieľom našich univerzít. Vezmime si ARWU. Polovica jeho váhy pripadá na absolventov a zamestnancov s Nobelovou cenou či Fieldsovou medailou a na vysoko citovaných výskumníkov.
Univerzita Komenského vykazuje vo všetkých troch ukazovateľoch nulu. Nie preto, že by robila niečo zle, ale preto, že tieto veličiny nedokážeme realisticky plánovať, už vôbec nie v krátkodobom horizonte. Zvyšok nášho skóre stojí predovšetkým na počte článkov indexovaných vo Web of Science.
Postup v ARWU by teda bol cieľom, ktorý z polovice nemôžeme ovplyvniť a z druhej polovice by si vyžadoval radový nárast publikácií. To nie je stratégia, ale zbožné želanie.
Rebríčky nie sú dobrým cieľom, môžu však byť užitočným diagnostickým nástrojom, ak sa prestaneme pozerať iba na výsledné poradie a pozrieme sa na to, čo je za ním.
ARWU napríklad pri článkoch v Nature a Science rozlišuje podľa poradia autorov: univerzita dostane 100 percent za korešpondenčného autora, 50 percent za prvého, 25 percent za nasledujúceho a 10 percent za ostatných. To vedie k otázke, ktorá má zmysel aj bez rebríčkov: Ako často sú naši ľudia v medzinárodných konzorciách tými, ktorí výskum vedú, a ako často tými, ktorí sa ho iba zúčastňujú?
Čo si teda vziať z vypadnutia z prvej tisícky? Nie to, že by sa Univerzita Komenského zhoršila. Číslo 1058 je skôr informáciou o tom, ako je ARWU postavené, než rozsudkom o kvalite našej práce.
Ak nás však jeden ukazovateľ dokáže posunúť o stovky priečok, náš výkonnostný profil je nevyvážený. A to už je zistenie o nás, nie o rebríčku.
Päť rokov v štyroch rebríčkoch
Pozrime sa teda na posledných päť rokov. V ARWU ide o dlhodobý zostup: zo 725. miesta v roku 2022 (presné poradia za stým miestom poskytuje ShanghaiRanking cez platformu ARWU Tracker) sme sa dostali na nezverejňované 1058. miesto.
Najväčší prepad prišiel už v roku 2023, keď univerzita stratila 240 miest naraz. Komunikačné kanály UK si ho nevšimli.
Opačný príbeh ponúkol tento rok rebríček NTU. Univerzita v auguste informovala o „ďalšom postupe UK v rebríčkoch“ na 838. miesto. V roku 2022 však bola v pásme 701–750 a potom dvakrát klesla. Tohtoročný výsledok je teda skôr návratom než prielomom. Predchádzajúce poklesy komunikované neboli.
QS zase ukazuje, ako výrazne môže poradím zamávať metodika. V roku 2022 bola UK v pásme 651–700, potom klesla na 771–780 a dnes je na 662. mieste. Prepad prišiel práve s veľkou zmenou metodiky QS. Koľko z tohto pohybu bolo o nás a koľko o pravidlách, sa zo samotného poradia zistiť nedá.
Zaujímavé je aj porovnanie ARWU a NTU. Oba stoja v prípade UK predovšetkým na bibliometrii z Web of Science, napriek tomu sme v roku 2026 v NTU postúpili o 127 miest a v ARWU vypadli z prvej tisícky. Hlavným dôvodom je čas: NTU sleduje publikácie a citácie za jedenásť rokov, zatiaľ čo ukazovateľ, na ktorom stojí väčšina nášho skóre v ARWU, pracuje s posledným rokom.
Poradie navyše nemeria iba náš výkon, ale náš výkon voči ostatným. Univerzita môže publikovať viac a byť citovanejšia, a napriek tomu klesať, ak sa ostatní zlepšujú rýchlejšie. Prepad o 333 priečok preto sám osebe neznamená, že sme sa zhoršili.
Ak chceme z rebríčkov naozaj niečo vyčítať, nestačí sledovať vlastnú krivku. Treba sa pozrieť aj na univerzity, ktoré nás za rovnaké obdobie predbehli. Takúto analýzu sme zatiaľ neurobili ani raz.
Mohli by sme to uzavrieť tým, že rebríčky merajú rôzne veci, a preto si protirečia. Lenže pri úspešnejších univerzitách si protirečia oveľa menej.
Viedenská univerzita má v posledných dostupných edíciách v THE 95. miesto, v ARWU pásmo 101–150 a v QS 140. miesto, teda rozptyl asi päťdesiatich priečok. Masarykova univerzita sa vo všetkých troch pohybuje medzi 401. a 800. miestom. Naše umiestnenia — QS 662, NTU 838, ARWU 1058 a THE 1201–1500 — sa rozchádzajú v rozsahu okolo šesťsto priečok.
Dôvodom je aj náš nevyvážený výkonnostný profil. UK má tri zo šiestich indikátorov ARWU nulové, takže výsledok stojí na malom počte ukazovateľov a každý metodický detail ním výrazne pohne. Rozdiely medzi univerzitami sú navyše v tejto časti rebríčka veľmi malé: naše skóre je 6,4 bodu, päť univerzít, s ktorými nás ShanghaiRanking porovnáva, má 6,6. Dve desatiny bodu znamenajú približne 150 miest.
Otázka, prečo je medzi našimi umiestneniami taký rozdiel, je preto zaujímavejšia než samotné poradie.
Časť odpovede pritom poznáme. V šanghajskom rebríčku odborov GRAS sa UK opakovane umiestňuje v prvej päťstovke — v poslednom hodnotení z roku 2025 fyzika v pásme 301–400 a psychológia v pásme 401–500. Tam, kde sa hodnotí odbor a nie celok, vidieť to, čo celkové poradie zakrýva. A je správne, že na tieto výsledky upozorňujeme.
Diferencovane teda informovať vieme — zostáva to robiť aj vtedy, keď to nie je v náš prospech.
Čo teda robiť?
Rebríčky nám teda ukazujú naše slabé miesta. Jedným je publikačná stratégia. Najväčšiu časť nášho skóre v ARWU tvorí počet článkov indexovaných vo Web of Science. Spoločenskovedné články v indexe SSCI pritom majú dvojnásobnú váhu oproti prírodovednému SCIE. Univerzita so silnými spoločenskovednými fakultami tu má priestor, ktorý môže lepšie využívať.
Druhou otázkou je, ako často medzinárodný výskum vedieme a ako často sme iba jeho partnermi.
ARWU tento rozdiel pri článkoch v Nature a Science výrazne zohľadňuje. Je to však otázka, ktorú by sme si mali klásť aj bez rebríčkov. Je potrebné preveriť aj to, či Web of Science správne priraďuje k UK aj staršie publikácie uvádzajúce rôzne názvové a adresné varianty univerzity.
Rebríčky nám pomáhajú vidieť, ako sme na tom v medzinárodnom kontexte.
No nemali by určovať, čo máme robiť. Ak by historici a filológovia namiesto monografií či kritických edícií začali kvôli skóre písať len články do indexovaných periodík, univerzita by za lepšie umiestnenie zaplatila stratou svojho poslania. Robme teda to, čo zodpovedá našim predstavám o kvalite aj bez rebríčkov. Ak sa to prejaví na poradí, tým lepšie.
Ako by sme mali o rebríčkoch hovoriť?
Univerzita Komenského zverejnila 10. augusta 2026 správu s titulkom „Ďalší postup UK v rebríčkoch“. Týkala sa rankingu NTU, v ktorom si univerzita polepšila o 127 miest. Len o päť dní neskôr vyšiel šanghajský rebríček ARWU, v ktorom UK vypadla z publikovanej prvej tisícky. O tom už správa nevyšla, hoci pred rokom sme na výsledky reagovali promptne.
Nehľadám vinníka našich vzostupov a pádov. Som však presvedčený, že spôsob, akým o rebríčkoch hovoríme, nám škodí viac než samotné umiestnenie. Som prorektorom tejto univerzity a za spôsob, akým komunikuje navonok, nesiem svoj diel zodpovednosti.
O rebríčkoch vydávame tlačové správy najmä vtedy, keď je čo oslavovať. Majú ustálenú štruktúru: uvedieme posun, pripomenieme, že UK je jediná alebo najlepšie hodnotená slovenská univerzita v danom rebríčku, a pridáme prehľad ďalších umiestnení.
V titulku poslednej správy tvrdíme, že UK napreduje „v rebríčkoch“, hoci o päť dní neskôr sme z prvej tisícky ARWU vypadli a v THE sme sa v poslednej vtedy známej edícii nezlepšili.
Ani formulácia „jediná hodnotená univerzita na Slovensku“ nehovorí veľa o kvalite UK. Hovorí skôr o veľkosti a medzinárodnom postavení slovenského vysokoškolského systému. Porovnanie, ktoré by vypovedalo niečo o našich medzinárodných ambíciách, v správach chýba.
Podobne selektívne pracujeme s absolútnym poradím a percentilom. Keď poradie klesá, správne upozorňujeme, že počet hodnotených univerzít rastie, a preto môže byť percentilové postavenie výpovednejšie. Keď poradie stúpa, hovoríme o poradí.
Takýto spôsob komunikácie vzbudzuje nedôveru v schopnosť univerzity kriticky reflektovať vlastné slabiny a rozvíjať silné stránky. Nekritickým správam napokon neveria ani vlastní zamestnanci univerzity.
Čo navrhujem
Univerzita by mala určiť a zverejniť, ktoré rebríčky sleduje. Zoznam by mal byť krátky, odôvodnený a stabilný, pokiaľ sa neobjaví jednoznačný dôvod ho upraviť. Práve stálosť je totiž to, čo z rebríčkov robí meranie. Ani burza si zoznam indexov neurčuje každý deň nanovo, ale ich hodnoty zverejňuje priebežne.
Namiesto priebežných tlačových správ a vyzobávania priaznivých výsledkov by univerzita mala raz ročne vydať súhrnnú správu. Mala by ukázať vývoj poradia aj skóre za posledných päť rokov, vysvetliť, čo sa zmenilo, a porovnať nás s univerzitami, s ktorými sa naozaj porovnávať chceme.
Touto skupinou by nemali byť slovenské vysoké školy, ale vopred určené univerzity z nášho regiónu: Brno, Olomouc, Praha, Budapešť, Debrecín, Ľubľana, Toruň a ďalšie.
Či za našimi stredoeurópskymi konkurentmi zaostávame, dobiehame ich, alebo s nimi držíme krok, sa z vety „najlepšia na Slovensku“ nedozvieme nikdy.
O krátky čas vyjde jeden z troch najrenomovanejších rebríčkov, Times Higher Education. Nikto z nás dnes nevie, ako v ňom dopadneme, a práve preto je to dobrá skúška. Ak sa umiestnenie zlepší, tlačová správa príde do niekoľkých dní. Ak sa zhorší alebo zostane rovnaké, uvidíme, či príde tiež – a čo sa z výsledku o sebe naučíme.